Kajs

Nie, nie som dementná a viem že ako idú dni za sebou, ale určite všetci poznáte ten pocit, keď ste čarovný..... nie dobre, to bol vtip....jasné nikto sa nesmeje... iba ja :) ... ale ten pocit, že je piatok iste... Ďalej »

Som tepša....áno toto slovné spojenie používam v poslednej dobe dosť často....asi tak často, ako niektorí jedinci používajú pamätnú vetu istého bratislavského študenta, ktorý o sebe prvý raz vyhlásil, že "JE ČAROVNÝ". A teraz sú čarovný všetci....len ja som tepša (alebo svetová ako... Ďalej »

Na začiatok sa ospravedlňujem hlavne @veronca17 keďže som jej sľúbila, že dneska bude časť....nebude..... a ak nebude zajtra, tak bude až cez prázdniny :) ale zaväzujem sa cez prázdniny napísať minimálne desať častí, takže je sa na čo tešiť :) ... Ďalej »

Nie, nejde o Matkinovu knihu, ako by sa mohlo podľa nadpisu zdať. Včera večer som v niektorej pesničke začula, že láska je zhoda náhod. Alebo čosi v tom zmysle. Zastávam názor, že náhody... Ďalej »

9. 5. 1945 obletela svet správa o kapitulácii Nemecka. Aj napriek pokračujúcim bojom v Tichomorí to znamenalo koniec vojny v Európe. Aj malý Sam, napriek tomu, že mal iba tri roky pochopil, že koniec vojny je šťastná správa a tak celý... Ďalej »

Za pol roka si na seba ľudia zvyknú. Aj ja som si zvykla na Mareka. Začali sme si tykať a prvého júla sa presťahoval do mojej izby. Na posteľ sme sa vmestili, no aj keď sme tam spali spolu, bolo to vo... Ďalej »

Sedela som za stolom a raňajkovala. Sam raňajkoval tiež, no po svojom (na tvári mal džem a polovicu mlieka rozlial po stole). Premýšľala som o tom, že keď tento tu prišiel odniekiaľ a žil, možno ešte stále žije aj Dávid. ... Ďalej »

Začiatkom júna mi prišli dva listy. Jeden bol od Dávida. Najskôr som si samozrejme prečítala ten. 20. 5. 1943 Milá Júlia! Niekedy držím našu fotku v rukách a rozmýšľam čo asi robíš. Viem. Dlho som... Ďalej »

LISTY 30. 11. 1942 Milý Dávid! Ešte neprešiel ani týždeň, čo si odišiel a už mi veľmi chýbaš. Snažím sa tráviť čas so Samom a učením, ale vždy na Teba myslím. Naša fotka je stále na... Ďalej »

Na nebi boli hviezdy a my sme od nich nemohli odtrhnúť zrak. Posledný večer. Nikdy som si nemyslela, že si budem želať, aby noc nikdy neskončila, ale stalo sa. Všetky noci pred tým som preplakala s myšlienkou na... Ďalej »

Moja malá Júlia! Keď čítaš tento list, zrejme som už mŕtvy. Ty si taká mladá a citlivá. určite celé dni plačeš. Nebuď smutná, lebo ja som šťastný. Už som s Tvojou matkou, ktorú som nadovšetko miloval. Dávame... Ďalej »

Keď som sa ráno zobudila aspomenula som si, že hneď vedľa v hosťovskej izbe spí Dávid, na tvári sa mi zjavil úsmev. Hneď potom ma bodlo pri srdci, keď som si spomenula, že otec je mŕtvy. ... Ďalej »

LISTY 30. 6. 1942 Ahoj Dávid, som rada, že si mi napísal. Lenže, čo Ti mám napísať? Že sa mám dobre? Že tu vôbec necítiť, že vo svete zúri vojna? Že som tu šťastná? ... Ďalej »

Dievča bledé ako sneh tvár má plnú malých pieh. Díva sa na teba, usmieva sa. Kľudne by mohla byť z kostí a mäsa. Je to však len tvoj sen, ktorý zmizne keď príde deň. ... Ďalej »

Sedela na lavičke v parku a poťahovala z cigarety. Tmavovlasá, modrooká, uplakaná. Nefajčila. Naozaj nie. Lenže jej priatelia jej tvrdili, že to pomôže od stresu, bolesti, smútku. Zastavila prvého človeka, ktorého videla fajčiť... Ďalej »

20. 6. 1942 Milá Júlia, trvalo mi veľmi dlho, kým som Tvojho otca presvedčil, aby mi dal Tvoju adresu. Chcel som Ti napísať. Veľmi. Tak Ti píšem. Chýbaš mi. Každý večer myslím... Ďalej »

Sedela som v kupé oproti staršej pani. Mala sivé vlasy, na tvári zopár vrások a bolo na nej vidieť, že sa kedysi veľa usmievala. Mala láskavé oči sivej farby. "Kam cestuješ?" opýtala sa ma keď sa vlak pohol. ... Ďalej »

Predtým, než som okúpala Sama, zbehla som s ním za Dávidom na oficiálnu návštevu. Sam mu sedel na kolenách a rozprávali sme sa. "Prečo tu nie je aj tvoja mama?" opýtal sa. "Zomrela. " odvetila som. ... Ďalej »