Mátohy, samota a iné, krásne veci
Ležíš tu veďla mňa. Sníš a tvoja myseľ si aj tak občas nepripúšťa že by som ťa mohol milovat. Vieš kým som. Kým som bol a viem, že z toho nevychádza nič pekné čím by som mohol byť... A aj... Ďalej »
Rozprávka o hmle
Zalíha hlava do vankúša tak príbeh sa jej prečíta o hmle v ktorej si mŕtva duša len tíško rôčky počíta „A či je možné zabiť dušu?“ nuž hlávka vyčkaj dozvieš sa o duši ktorá patrí zemi... Ďalej »
Bakemono: Rōjin (Koniec)
Nechránenej svojim čarom, ihrali jej v bielme oka kúsky duši, ktoré jej ľudia darovali za splnenie svojich túžob. Jeden z nich patril prarodičom. Nikdy som nechápal, prečo tento obraz držia v takej úcte, zvlášť po tom, čo sa... Ďalej »
Bakemono: Goze no Yurei
Kedysi dávno istý samuraj nocoval na svojich cestách v jednom hostinci. Počas jeho pobytu začul spievať ženský hlas. Bol tak nádherný, že muža neskonale očaril a v domnení, že tak krásny hlas, musí patriť krásnej žene, zistil v ktorej z... Ďalej »
Bakemono: Kouta
Keby sa dal tento príbeh odstať a napravila by ho chvíľa, kedy v mojich dlaniach praskla prvá zo strún. Lenže to nejde. Aj keby som si ju nikdy nevzal... Aj keby kus mojej duše zmizol z dreveného obrazu, nikdy by... Ďalej »
Bakemono: Shikigami
Kiež by bol cit iba vec. Stačilo by sa po ňom načiahnuť do minulosti a s prestrihnutím struny ho v dlaniach vrátiť naspäť do svojho srdca. Lež cit je len úsek emócie, ktorú pestujeme celý svoj život. V celom našom živote,... Ďalej »
Bakemono: Tsumi
Kam sa stráca minulosť, keď zmizne z ľudských srdcí? Možno nikdy nikde nemizne. Je toho toľko na čom stojím a po čom som sa celé roky neobzrel, no len táto otázka navrátila do mysle mnoho strateného. Chyby i úspechy. Maličkosti a... Ďalej »
Bakemono: Setsunai Omoi
Ešte za sebou počul smiech utekajúcich detí. Bol to pre nich len žart. Nič závažné, len rozbili starému pánovi haraburdu, ku ktorej mal tak trochu nezdravý vzťah. On však plakal. Slzy mu bezradne padali do črepín a ja... Ďalej »
136250 /3- hodina bábkoherectva
Na začiatku je vždy bolesť. Bolesť značí ranu a rana tá vždy niečo odkryje. V nekončiacej slučke bytia, sa zdá každý život ako miliónty v poradí. Tá pravá bolesť však spočíva v niečom inom ako únave z bytia. Únava nie je... Ďalej »
Nepatrné hmlenie
mam trochu problém so žitím no v nežití mam medzery a s dušou skrytou v hmlistom dychu priťažké je mu uveriť Lež srdce v bití na pol taktu v bolesti žije tento svet preklínam svojho otca, ... Ďalej »
Krajiny polnočných môr
niekto by povedal, že už zo mňa neostal kúsok ľudského. Hľadia na mňa ako na prázdnu schránku, len preto, že už sa neusmejem. že neplačem, nekričím, nehnevám sa. Hovoria mi „Neboj sa, po tom všetkom je... Ďalej »
136250 /2- Len nepatrné škrenie
Človek by často nečakal ako nastáva smrť. Tisíce životov som venoval vzdaniu sa ich. Tisíce smrtí v mojej mysli a ich často neočakávaný priebeh. Myslíte si ako po tabletkách krásne zaspíte, no pravdou je, že pred koncom len nehybne ležíte v... Ďalej »
