Vymyslené príbehy

Kráčal rýchlo a potichu. Snažil sa pôsobiť čo najnenápadnejšie. Ako zlodej, keď vykráda luxusný dom. Šiel cez mestský par a obklopovali ho vysoké stromy a kríky. Zvykol si tadeto chodievať, aj keď je to... Ďalej »

Prebudila som sa na to že cítim mokro. Na rozdiel od Lucifera, ja som milovala periny. No teraz boli celé mokré. Posadila som sa na lôžku a obzrela sa okolo seba. Bodlo ma... Ďalej »

,,Vedela si to? To bolo ťažké teda. " povedala Annie. ,,A to si predstav že na ústnych to bude ťažšie, tam budeš musieť pred komisiou hovoriť. " hovorí Andrea. ,,A čo... Ďalej »

„Dobré ráno zlato“, vrazila mi do izby Miriam. Nesúhlasne som zdvihla hlavu a neprítomne na ňu pozrela, čo je? Viac som nezvládla a opäť spadla do vankúša. Moja, vstávaj je už 9... Ďalej »

Tento príbeh je skutočne neskutočný. Čistý ojeb založený na tvrdej realite. Upozornenie: Akákoľvek podobnosť osôb z reálneho života s osobami opísanými v nasledujúcom príbehu je čisto, ale čisto náhodná. A ak sa niekomu... Ďalej »

Zbláznim sa, nervózne prechádzam po luxusnom hotelovom apartmáne. „Čo urobím?? Ako som sa mohla dostať do takejto situácie“?! V hlave mi víria myšlienky ako to vyriešiť, udalosti posledných hodín boli nečakané a prirýchle. Najradšej by... Ďalej »

/Denník pacienta Petra Safta/ 16. 6. 2008 Tretí deň zavretý medzi samými bláznami, polobláznami a šialencami. Bez návštev, bez žien a čo je najhoršie s prídelom iba 5 cigariet na deň. Vízia... Ďalej »

1) „Nasťa, vstávaj. Už je dosť hodín a ty si stále váľaš šunky. “ mama do mňa chvíľu štuchala a potom odtiahla závesy. Blé slnko. Svietilo mi rovno do rozospatých očí. Mama odišla zobudiť... Ďalej »

tratíš sa v uličkách Montmartru parížsky pahorok srdca tvojho neľúbi sa veľmi rodičom krvavými prstami podpisujú žiadosť o rozvod posielajú ťa na vysokú školu ľúbia najviac, len aby neublížili okoliu. ... Ďalej »

Keď som precitol, chvíľu som sa nevedel spamätať kde to som. Ležal som na tvrdej posteli v perinách, všade bola tma a ticho. Aké nezvyčajné, veď o tejto dobe už býva všade rušno... Ďalej »

Pamätám si na jeden stôl, jednu vysiacu, zelenkavú žiarovku, na dve stoličky a na dve bytosti vrávorajúce na ich štyroch drevenných kordoch v začadenej izbici presvietenej mátožným svetlom, preplnenú ťažkým vzduchom, nasýtenú esenciou neurčitej... Ďalej »

T sa rútil po chodníku na ošúpanom zelenom bicykli. Klamem, knísal sa zo strany na stranu pri lajdáckej pomalej chôdzi. Pozeral na okná, na rímsy plné muškátov, na ošúpané tyče zábradlia. ... Ďalej »

Pán v klobúku sedel na verande malej kaviarne pri brehu rieky a sledoval lenivo plynúcu vodu. Slnko hladilo lúčami trsy trávy, posledné letné dni už bojovali z jeseňou. Vývesný štít z času na čas škrípal v pántoch,... Ďalej »

Keď mi Maríja vrazila moje veci do tváre, čomu som sa ani nečudoval a ja som si zbalil meč a skrinku, vyrazil som na cestu. Dostať sa dolu nebol až taký problém. Stačilo... Ďalej »

S VODOU V ZADKU Keď letí lastovička, dívaš sa na veľké umenie letu. Cik-cak a náhle rozhodnutia, bleskové výpady. To preto, že je triezva.... Ďalej »

Bimbo sledoval z poslednej lavice spoluziaka Marca. Marco bol nieco ako vodca triedy. Mal svoju skupinku oblubencov. Mal v povahe sikanovat slabsich. Niekolko krat to uz zazil aj Bimbo. Marco mu vzal desiatu... Ďalej »

(dosť metafyzickým výkladom banálneho, koniec ponurému a clivému symbolizmu; dosť bolo aj prózy per se. alebo? dobre, tak ešte raz a naposledy, ako napokon už bolo avizované mnohokrát; )... Ďalej »

Moja prvá samostatná cesta viedla podľa otcovej rady do mesta nornov. Obrie mesto vystavané do kamennej hory, neprekonateľné kamenné hradby, obrie strážne veže a dokorán otvorené brány so šírkou piatich vozov. Je to takmer dokonalý opak... Ďalej »