8 milimetrov.
Stál si tak blízko až som sa mihalnicami mohla dotknúť tvojho krku. Tak blízko, až sa mi dych obracal na ruby a život sa v žilách zastavoval. Potom nás delilo len 8 milimetrov. Bolo ich osem a my len dvaja. ... Ďalej »
Poker dvoch pivónií.
Byť tým kvetom, ktorý hladíš, byť tým svetom, v ktorý hľadíš, byť tou strunou ktorej hrávaš byť jedinou ktorej srdce dávaš... Aké hlúpe slová, verše, rozmarné a klamné... Ďalej »
Testament vlka
Čo ak zomriem zajtra? Alebo ešte dnes v noci? Nikdy nevieš... Ktorý výdych bude posledný.... Nikdy nevieš na kom skončí tvoj posledný sklenný pohľad. Ktoré slová budú tvojimi poslednými... Komu poslednému vyznáš lásku.... Čo... Ďalej »
Pravdivý klamár.
Končí takto každý deň. Každý deň sľubuje sen o nevídaných tajoch sveta, ktoré halí aura svätá. Blažene ma stíska ráno, hladí vlasy, bledá koža do ušká mi šepká: Áno, dnes sa... Ďalej »
Urbana vitae.
* Na začiatku bolo niečo a to niečo bolo niečie. Ten niekto bol niečí a to niečo bolo ničím. * Tieň. Cesta. Myšlienka. Gesto. Sieň. Nevesta. Malé... Ďalej »
Barytón nahého rána.
Ulica ako každá iná, deň ako každý istý. Vzdialená. Rozprestierajúca sa po celej zemi. Po mojom svete. Môj šesťdesiat metrov dlhý svet. Chodník sivý, na ňom dúhový prechodník z koráliek. Po... Ďalej »
Anekdota času
Začínala jar. Bol ten čas, keď spomienky sú živšie a následky na ne ťažšie. Tak isto ako pred rokom, i dnes ráno som kráčala tou úzkou kľukatou cestou zaliatou úsvitom a celou jeho žiarou. Všetko bolo také... Ďalej »
13. augusta 1961
Vo vzduchu bolo cítiť prach. Prach a vápno. Špinu a zimu. Vietor špinavo pofukoval a roznášal vo vzduchu ozvenu hlasov. Hlasov kričiacich, stonajúcich a prosiacich ľudských hrdiel. Vznášali sa vo vzduchu, ťažili ho a... Ďalej »
Úsvit života
Voda pokojne žblnkoce a prúdi svojim vybrázdeným korytom. Plynie jasne, jednoducho, nepýta sa kam a prečo. To len ľudia neustále vydumujú. Kam a prečo. Ona si spokojne prúdi, teší sa z každého... Ďalej »
Malá zlá alchymistka
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno zlé dievčatko. To dievčatko bolo veľmi zlé. Tak zasa spím s tvárou tvojou za viečkami. Tvoje oči, tvoje ústa mám v snoch prešívané. Tvoje meno si... Ďalej »
Utópia jednej noci. Realita každého dňa.
Prechádzala sa svetlom zaliatym poľom. Poobedňajšie slnko zlátilo vysoké klasy a ona cez ne pozerala s prižmúrenými očami dožadujúc sa trošku tepla. Bol krásny februárový deň a konečne bolo teplo. No jej po chrbte prechádzal mráz a telo sa jej... Ďalej »
Bola taká bodkovaná.
Sedela len v tráve v parku, čítala knižku a jedla piškóty. V tmavomodrých šatách s miniatúrnymi bielymi bodkami vyzerala pôvabne. Čierne vlnky sa jej v prapodivnom výbuchu krútili okolo bielučkého krku a kolienka v žltých pančuškách mala detsky uložené v tureckom... Ďalej »
Silný príliv
Porozumela. Sedela na stole a chápala. Kolísala sa na zadku na stole, objímala si kolená so zatvorenými očami a chápala. Vedela. Cítila. Myslela. Nestrachuj sa... Nebuď vystrašená... Monochrómový byt,... Ďalej »
