Radiophonic

Raz som ju zobral k jazeru. Bolo neskoré popoludnie. Slnko bolo ešte dosť vysoko. Sedela vedľa mňa a mlčala. Rozmýšľala? Častokrát bola mimo seba. Pozrel som na ňu. V jej smútku bola neha. ... Ďalej »

Bola smutná. A bola mi ľahostajná. Ale jej smútok nie. Potrebovala byť s niekym. Chcela počuť odpovede na otázky, ktoré nevysloví. Bola čudná. Obával som sa jej dotknúť. Zdalo sa mi, že je ľahkozraniteľná. Nereálna.... Ďalej »

Dobre, strávim to. Nedivím sa, je to tak, ako to je. Nie som krutý, ani ty nie. Prestaňme sa zaoberať pocitmi. Skončil som pri becherovke. Nie je to paradox? Práve teraz... Teraz, keď je mesiac... Ďalej »

Ďalej »

Artur sedel pri bare. Nemá rád bary. Trochu sa usmieval. Bol sám. Sledoval ľudí. Nie, iba pozeral smerom, kde sa ľudia bavili, nevidel ich. Muž za barovým pultom si všimol jeho čudný výraz. ... Ďalej »

Líza milovala tanec. Ako šesťročná si omotola telefónnu šnúru okolo krku a pred zrkadlom si precvičovala všelijaké tanečné variácie. Mama nad ňou krútila hlavou, otec jej sľúbil, že z nej bude umelkyňa. - Len, prosím... Ďalej »

Rozprával som jej o mravcovi, strelíciách a vrtuli. Počúvala ma nie viac, ako dve minúty. Je to neuveriteľná záhrada. Okolo nej je kamenný múr vysoký viac ako dva metre. Úplne izoluje od okolitého sveta. V... Ďalej »

Šofér mi pomohol naložiť batožinu. Nezbalila som si toho veľa. Viem, že tam dostanem presne to, čo potrebujem. Posadila som sa dozadu. Cestou som rozmýšľala nad svojou minulosťou. Stála za to. Aj tento šofér stojí za to,... Ďalej »

Raz večer, keď si sadnem do ticha svojej izby a zabudem na nechuť obcovať so svojimi myšlienkami, prídeš a povieš mi, že máš rada spev nočných vtákov. Spýtam sa ťa: - Spev nočných vtákov? - Áno, spev... Ďalej »

Pohreb sa konal vo štvrtok, dva dni po smrti Anninho otca. Stála pred otvorenou rodinnou hrobkou, neprítomne sa pozerala na truhlu s otcovými pozostatkami, ktorá klesala dolu na dno. Napriek nedobrým okolnostiam vyzerala výborne. Bola oblečená v jednoduchých čiernych šatách... Ďalej »

Bože, prečo som taký pekný? Zamyslel sa narcis dívajúc sa do zrkadla. Výborne sa obliekol a vyšiel do ulíc. Budil pozornosť. To je samozrejmé. Bol na to zvyknutý. Prechádzal sa popred drahé obchody, mal pocit, že luxus a... Ďalej »

Takto to znie. Osunlade - Butterfly. Mixnuté Trentom. Prosím o prepáčenie, ale už musím ísť, čakajú ma. Je ich dosť. A sú rôzne. Ako ľudia. Sú medzi nimi dobré, tvorivé, smiešne, deprimujúce, fascinujúce,... Ďalej »

Mladá žena sedí v čiernom mercedese. S ďalšou ženou a dvoma mužmi. Jeden z nich šoféruje. Vracajú sa z výletu. Majú fajn náladu. Šofér, majiteľ auta, chce sa pred dievčatami... Ďalej »

Vrátil sa. K sebe. K sebe domov. Bolo pätnásť hodín, dvadsaťtri minút. V byte boli stiahnuté žalúzie, prítmie. Popoludňajšie prítmie. Poobzeral sa. Nič nové. A staré treba vyhodiť. Uvoľniť priestor, urobiť poriadok.... Ďalej »

Ležal na chrbáte. Zatlačil si posledné pravé rebro. To nad bruchom. Pocítil tlak v krku. Zatlačil si posledné ľavé rebro. Pocítil tlak v krku. Z druhej izby bolo počuť zvonenie telefónu. Pardon, on nezvonil, budil. Načo,... Ďalej »

Keď som vytiahol žalúzie, videl som ho. Sneh. Šedobiely sneh. Nerozumel som. Zdalo sa mi, že je ešte leto. Netrápil som sa pre to. Urobil som to, čo som zvykol robiť každé ráno. Pred odchodom z... Ďalej »

búcham do klaviatúry dva takty ouvertúry chcem ťa pomaly zobudiť prestrihnúť spánkovú niť aby ti bolo dobre jasné že ti chcem povedať, ako šťastne môžme byť spolu a spoločne kým sa ti konečne nezačne doslova vyjasňovať... Ďalej »

dôstojne kopnúť do zbytočností aureola z bordového zamatu žumpa v hlase ceremoniál vstávania podporený rannou poruchou vravieť citoslovcia bez nenávisti už je tu precestovať toľko rokov zase chcieť byť ňou je niekto, kto skončí v raji ... Ďalej »