depropex mas aj pravdu, ale mnohí dospeli práve vdaka birdzu. birdz veľmi pomáha... takže v podstate máš pravdu, že sa tu riešia aj zbytočnosťi, avšak málo zbytočnosti sa ti nahromadia, a potom ti nedaju spať, nemas doriešene veci, potom sa to hromadí... a budeš sa zbytočne zaťažovať. treba si aj povedať, čo človeka zaťažuje, potom bude lepšie... nie každý totiž je flegmatik, ktorý vlastne všetko má v .....
@nietimekki lebo maju vlastny zivot, do druhych sa staraju len tak aby pomohli, chodia do prace, maju zeny... a kriza ich nezmeni, stres filtruju zalubamy...
Tak, že majú väčšinou rozum a sami si uvedomujú, že z dieťaťa sa stali dospelí. Ja sa dospelou stať nechcem, najradšej by som naveky ostala teenagerkou.
@mcvpn len ja poznam len takych lebo som ich spoznal cez zaluby... moc nudnych nepoznam.. az na svojich starych rodicov.... pokial sa dokazu dospely prejst, porozpravat sa, sadnut si... nudny az tak niesu... ide o to ako ich mi vnimame, lebo vacsina sa radsej stretava s rovesnikmi
@l1me to preto lebo dieťa v nich žije... človek môže mať prácu, domácnosť, byť rozvážny etc. etc. etc. kultivovaný a pritom byť dieťa... nemyslím dieťa ako "decko" čím sa často označuje človek nevychovaný lahkovážny a nezrelý...
@l1me nudny ludia? dospely človek väčšinou stratí ten motor... fantaziu. Dokáže rozprávať len o práci,celebritách, okolnom dianí. Vtipný je tak možno vtipmi... furt sa náhli za prácou, stereotyp stereotyp robí to čo je od neho požadované, žiadna dúha, nič špeciálne...
ale je to môj názor. "Dospelých" ludí neodsudzujem... ale nechcem ním byť... pred polrokom som takto dospelá bola a život bol pre mňa najšedoprázdnejším aký kedy bol... ale inner child som jakš tak resuscitovala takže je to v poriadku
@greyness hej nechcem byť dospelá ale to neznamená že niektoré deti museli byť odmala zodpovedné, kultivované, vychované, samostatné etc. etc. ešte raz rovnako ako v @39 spomínam že nemyslím že chcem byť "decko" ale dieťa... dieťa takým akým som bola, akým som a tak ostať... lebo život typického dospeláka dnešnej doby ma nebaví... (a zasa pripomínam že to neznamana že si chcem válať šunky doma pred telkou, drtiť nonstop hry a neodlepiť sa od fantasy... idem byť normalnym pracujucim a študujucim človekom s pohladom dieťaťa ...
aj keď sa tomu brániš to, čo ty opisuješ znamená byť dospelým. len očividne poznáš len nudných dospelákov, ktorí ráno vstanú, idú do roboty, prídu večer a kuknú si slovenský seriál...
je mnoho dospelých, ktorí fungujú úplne inak ale sú dospelí!
zmier sa s tým budeš dospelá aj keď ty budeš tvrdiť, že si dieťa.
@greyness zväčša nuž ako hovorím ja som zasa dieťa (pár mesiacov som bola dospelou, takou typickou tuctovov a boli to najnudnejšie a najšedoprazdnejšie dni ako som spominala) a naivná nie som , mame som za peniaze čo som zarobila v práci kde som robila cele leto temer každý den od rana do večera dala aby si zaplatila dlhy (a kludne som si mohla spraviť vodičák) takže decky sebecká tiež nie som...
ale ja nehovorím o tom byť "dospelá" čiže schopná sa postarať o seba a potoma j o druhych, mať domácnosť, mať stabilnú prácu... ale o psychike! môže to byť rozne nazvané, ale ja to nazývam takto
nie nepoznám len takých zasa nerozmýšľaj dopredu... poznám aj takých čo taký nie sú a tí si vsebe zachovali to dieťa, resp. pamatajú si aké je to byť dieťaťom a čo je to kreativita...
do pojmu "dospelý človek" som dala ten priemer, čo človek vidí všade okolo a čo sa od neho očakáva... lebo často každá anomália je týmito "dospelými" odsuzdovaná
ale nemá to význam... proste bavíme sa to o ponímaní subjektívnej veci preneseným pomenovaním kt. pre každú znás znamená niečo iné a ani jedno nie je spravne alebo nespravne, su to naše postoje k veciam čiže je to vlastne nepodstatne
hlavne dospely vyzor....zodpovedne dokaze byt i dieta, a naopak kopa 20-rocnych dospelych sa sprava horsie ako zvery...takisto, pracu moze mat aj 18-rocny, ale kludne si v nej moze flakat, a takisto aj 30-rocny..ale za dospeleho budu povazovat toho starsieho....@lawey konecne si nieco normalne napisala...dospeli ludia su strasne vazni, maju vacsinou na hovno fantaziu a smeju sa na veciach, ktore ani nie su smiesne..preto chcem byt umelcom, u nich sa toleruje, ze su ini ako nudni dospeli
Zodpovednosť za seba, za iných, za všetko, čo povie. Schopnosť niesť dôsledky svojich činov/slov.
A čudujem sa, vy, čo tvrdíte, ako "nikdy nechcete byť dospelými" - za prvé si nevyberiete, to je psychologický a biologický proces, ktorý neovplyvníte a za druhé - je na vás, akými dospelými budete.
Zbožňujem moju mamu, pretože keď niečo vyvedie, alebo sa pomýli, vie sa tváriť, rozprávať, gestikulovať ako štvorročné decko A to už má chvíľku pred 50tkou.
Svokrovci s ich deťmi, keď sme u nich na návšteve, si robia zo seba všetci prdel, naťahujú sa o ovládač/niečo iné, odjedajú si z tanierov, "bijú" sa...a sú ešte bezprostrednejší, ako som bola ja zvyknutá z domu. A to svokra robí knihovníčku, pre teba @lawey by bola určite pri stretnutí "prototyp nudného stereotypného dospelého"
@lawey prepáč, ale tvoj pohľad na vec je strašne detinský. To, že máš devätnásť, z teba ešte (evidentne) nerobí dospelú. Ako môžeš vedieť, že tí ľudia, ktorí sú okolo teba (nudní dospeláci) nechodia poobede hrávať squash, activity so svojimi známymi, že nejdú na diskotéku sa zabaviť, že nerobia šerm/nejazdia na koni/nechodia na výtvarné krúžky? Alebo každého spovedáš? Za to, že na ulici zo seba nerobia tí ľudia šašov, ešte to neznamená, že majú doma stereotyp a nevenujú sa ničomu zábavnému. Alebo že sa medzi svojou rodinou/priateľmi nevedia odviazať, zabaviť.
Tí dospelí, o ktorých hovoríte, stratili nie fantáziu, (ani kreativitu - veľa z ľudí ju ani nikdy nemalo) ale IDEÁLY.
Ako tu niekto písal, "zistíš, že to, za čím si sa naháňal neexistuje" alebo také niečo - toto je presný príklad.
Mala som na túto tému veľmi dlhú debatu aj s manželom, aj s najlepšou kamarátkou. Pretože nedokážu pochopiť, že ešte mám ideály - resp. aby som to upresnila, na príklade môjho manželstva - neverím, že do bodky ideálne manželstvo/vzťah existuje, ale to neznamená, že sa mu nebudem snažiť čo najviac priblížiť.
Každý z nás mal ako dieťa ideály. Väčšinu z nás samozrejme viedli k tomu, čo je správne a čo nie - že sa nemá fajčiť, piť,drogovať, že sex je z lásky a tak podobne. Ale už v adolescentnom veku zisťujeme, že nie všetko je tak, ako nám rodičia povedali, aj keby to bolo pekné a že tento svet je krutý, veľakrát sa popálime, vždy to zabolí. A takto umierajú ideály. 90% (odhadom) ľudí, čo poznám a sú dospelí, na tie ideály už neveria. Lebo nevydarené vzťahy, lebo neúspech v práci, lebo málo peňazí... A preto žijú (pre mňa) dosť biedny život. Pretože sa uspokoja s málom a nesnažia sa hľadať viac, bojovať o viac.
Potom sú takí ľudia, ako ja, tých zvyšných 10%, ktorí sa tiež popálili, ale neprestávajú bojovať a veriť a preto budú dostávať od života vždy facky, pretože sú "naivní", chcú dôverovať, veria a preto sú dobrými korisťami. Ale aj tak nikdy iná nebudem. Proste to mám v sebe.
Nu, môj názor je, že človek sa stáva dospelým, až keď si niečo prežije - celkovo v živote, že má toho veľa vyskúšaného, bol vystavený istým situáciám a okolnostiam a vie teda primerane reagovať na životné situácie svojou (väčšinou) vlastnou skúsenosťou - či už ide o kontakt s ľuďmi, prácu, bývanie alebo o seba samého.
Dospelého si predstavujem ako samostatného človeka, ktorý si uvedomuje váhu života, života iných, silu a potrebnosť peňazí, ktorý vie, aké sú jeho možnosti a nároky a uvedomuje si, ako veľmi rýchlo a náhle sa dá všetko na tomto svete stratiť (pominuteľnosť) - t.j. ráta vždy akoby aj s plánom Bé, alebo druhou variantou.
Reaguje za pochodu, okamžite, je schopný zvažovať vo viacerých rovinách a uhloch a ešte také posledné dve veci - žije sám, resp. sa stará o seba sám a nestavia sa do pozície, že by musel byť za neho niekto zodpovedný.
Neviem, podľa mňa deti sa odlišujú od dospelých hlavne tou naivnosťou, idealizmom a neskúsenosťou, preto hovorím, že cesta ku dospelosti musí ísť skrz skúsenosti a poznanie.
Nehovoriac o tom, že to všetko potrebuje svoj čas. Každý človek dozrieva individuálne, nie sme predsa sériovo vyrábaní na páse.
@fleur1301 už som si tu slohy rozpísala... proste je to subjektívne pomímanie pomenovania
a chcem povedať že nie som jedna z tých ktorej odbije 18 a haa som velka dospeláčka...a nejdem sa tu zasa biť do rhude že aká som ohromne samostatna a čo ja viem čo...
ja len viem, že to obdobie keď som bola podla okolia konečne dospelá, sa mi ale vôbec nepáčilo... a nechcem sa o tom baviť :/ lebo prioti tvojmu nazoru nemam dišpúutát a zasanemá to nič spoločné s tým na čo myslím ja... lebo, ako to často býva, bola som zle pochopená... rada používam rpenesené pomenovania....
a kde tvrdím že idem po ulici a na každého ukazujem prstom "že si nudný dospelák?" vytvorila som si len osobny nazor, ktory je nepodstatny pri mienko tvorbe o danej osobe a je to založené na živote a zmýšľaní ludí s ktorými prichádzam do styku a nie o luďoch ktorých nepoznáma len vidím že násť asi nemajú.
naozaj zaujímavé čítať všetky názory. Ale ešte zaujímavejšie by bolo teraz sem dotiahnuť partu 20ks 25-45 ročných ludí a spýtať sa ich nech sa vyjadria...
@depropex ak pojdes studovat psychologiu prestan prosim ta chodit na birdz staci mi ked sem v3nty prepisuje svoje poznamky z filozofie a pouziva ich v kazdej druhej vete
@etelnair neprestanem ale určite niesom jak on nepotrebujem hádzať múdre šplechy aby všetci videli čo študujem
ja by som to študoval hlavne pre seba ale asi založím fórum o tom aké s tým maju ludia skusenosti bo ja to nechcem študovať pre titul ale pre to že ma to zaujima.
@echoechoecho "smeju sa na veciach, ktore ani nie su smiesne"... ono im to smiešne príde lebo sa na to dívajú inak.
@depropex to že ťa to zaujíma je fajn, ale uvedom si že o štúdium psychológie je oveľa väčší záujem ako o absolventov psychológie na trhu... aby si neskončil tak, že budeš robiť to čo nechceš, ale musíš, aby si sa uživil.
vie aspoň približne čo chce, dokáže si zoradiť v živote hodnoty, uvedomuje si prítomnosť , ale zároveň myslieť aj na následky konania, veľa vecí ktoré riešil predtým sa stane banálnymi
@depropex moja mamina by povedala, že dospelým ťa urobia až tvoje deti
@momoglamorous tvoj názor ma jakživ nezaujímal a ani nezaujíma.
Ale ak náhodou myslíš tú vetu s naivitou a ideálmi, a na moje manželstvo, ktoré mi asi závidíš, keď ti stále nejde tak dolu krkom, sklamem ťa, v manželstve som až príliš realistická, ale o tom sa tu zrovna tebe spovedať nebudem.
Mala som namysli skôr priateľov, teda "priateľov" a ľudí okolo nás, ktorým takí ľudia ako ja naletia a popália sa, kvôli tomu, že chcú veriť v to dobré v nich. Ale v niektorých, ako napríklad aj v tebe, to dobré asi skrátka nie je. A naivní ľudia ako ja, ktorí chcú to dobro hľadať všade, to skrátka asi nikdy nepochopia a potom to majú v živote ťažké.
@momoglamorous tak v tom prípade sa ospravedlňujem. Sorry, ale pri tebe si už človek zvyká, že všetko je útok.
Myslíš to, že ľudia prichádzajú o ideály, prečo a ako? Bohužiaľ, je to smutné, tejto téme som sa jeden čas dosť venovala a preberala ju s rôznymi ľuďmi, väčšina mi ideály závidí ale už v ne neveria. Čo je podľa mňa...zbabelé? Slabošské? Neviem, ako to pomenovať.
Proste sa párkrát sklamú a potom už neverie v nič, že je niečo pekné, za čo sa oplatí bojovať a prečo sa oplatí žiť...a to je smutné, lebo takýto život pre mňa akosi stráca zmysel. Potácať sa zo dňa na deň, nemať sny, ideály, ani žiadny cieľ, za ktorým mám ísť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
79 komentov
prestane riesit vsetko okrem seba
prestane z kokotin robit 3 svetovu
Za seba aj za iných.
@popolcek fú, to si na tom dosť zle keď ťa priťahuje lama
@sugy1 no zakazovat ti obuvanie seba/sa snad nebudem
@n0wicko ale kde, ja som nikdy nepeu este (ehehe)
boha ale som vyhladou
došlo mu, že čím viac je slobodný tým viac má zodpovednosti
už nechce byť rýchlo dospelý a môcť robiť všetko ale chce sa vrátiť do detstva
Robi to, co robit musi, nie to co chce (vacsinou)
Nechape, preco sa dieta sprava tak ako sa sprava - zabudol na to, ake to bolo, byt deckom.
Asi
a spravaju sa tak aby sa za seba nemuseli hanbit
ale je to môj názor. "Dospelých" ludí neodsudzujem... ale nechcem ním byť... pred polrokom som takto dospelá bola a život bol pre mňa najšedoprázdnejším aký kedy bol... ale inner child som jakš tak resuscitovala takže je to v poriadku
väčšina sa stará, aj keď nemaju prečo
že ja nechcem byť dospelý...
a čo chcete byť? naveky nezodpovedné decká, ktoré sa nevedia správať?
byť dospelým znamená byť zodpovedný, vedieť sa postarať nielen o seba ale aj o druhých a popritom sa stále baviť a žiť.
ja sa teším na to, keď konečne dospejem!
aj keď sa tomu brániš to, čo ty opisuješ znamená byť dospelým. len očividne poznáš len nudných dospelákov, ktorí ráno vstanú, idú do roboty, prídu večer a kuknú si slovenský seriál...
je mnoho dospelých, ktorí fungujú úplne inak ale sú dospelí!
zmier sa s tým budeš dospelá aj keď ty budeš tvrdiť, že si dieťa.
ale ja nehovorím o tom byť "dospelá" čiže schopná sa postarať o seba a potoma j o druhych, mať domácnosť, mať stabilnú prácu... ale o psychike! môže to byť rozne nazvané, ale ja to nazývam takto
nie nepoznám len takých zasa nerozmýšľaj dopredu... poznám aj takých čo taký nie sú a tí si vsebe zachovali to dieťa, resp. pamatajú si aké je to byť dieťaťom a čo je to kreativita...
do pojmu "dospelý človek" som dala ten priemer, čo človek vidí všade okolo a čo sa od neho očakáva... lebo často každá anomália je týmito "dospelými" odsuzdovaná
ale nemá to význam... proste bavíme sa to o ponímaní subjektívnej veci preneseným pomenovaním kt. pre každú znás znamená niečo iné a ani jedno nie je spravne alebo nespravne, su to naše postoje k veciam čiže je to vlastne nepodstatne
A čudujem sa, vy, čo tvrdíte, ako "nikdy nechcete byť dospelými" - za prvé si nevyberiete, to je psychologický a biologický proces, ktorý neovplyvníte a za druhé - je na vás, akými dospelými budete.
Zbožňujem moju mamu, pretože keď niečo vyvedie, alebo sa pomýli, vie sa tváriť, rozprávať, gestikulovať ako štvorročné decko A to už má chvíľku pred 50tkou.
Svokrovci s ich deťmi, keď sme u nich na návšteve, si robia zo seba všetci prdel, naťahujú sa o ovládač/niečo iné, odjedajú si z tanierov, "bijú" sa...a sú ešte bezprostrednejší, ako som bola ja zvyknutá z domu. A to svokra robí knihovníčku, pre teba @lawey by bola určite pri stretnutí "prototyp nudného stereotypného dospelého"
@lawey prepáč, ale tvoj pohľad na vec je strašne detinský. To, že máš devätnásť, z teba ešte (evidentne) nerobí dospelú. Ako môžeš vedieť, že tí ľudia, ktorí sú okolo teba (nudní dospeláci) nechodia poobede hrávať squash, activity so svojimi známymi, že nejdú na diskotéku sa zabaviť, že nerobia šerm/nejazdia na koni/nechodia na výtvarné krúžky? Alebo každého spovedáš? Za to, že na ulici zo seba nerobia tí ľudia šašov, ešte to neznamená, že majú doma stereotyp a nevenujú sa ničomu zábavnému. Alebo že sa medzi svojou rodinou/priateľmi nevedia odviazať, zabaviť.
Tí dospelí, o ktorých hovoríte, stratili nie fantáziu, (ani kreativitu - veľa z ľudí ju ani nikdy nemalo) ale IDEÁLY.
Ako tu niekto písal, "zistíš, že to, za čím si sa naháňal neexistuje" alebo také niečo - toto je presný príklad.
Mala som na túto tému veľmi dlhú debatu aj s manželom, aj s najlepšou kamarátkou. Pretože nedokážu pochopiť, že ešte mám ideály - resp. aby som to upresnila, na príklade môjho manželstva - neverím, že do bodky ideálne manželstvo/vzťah existuje, ale to neznamená, že sa mu nebudem snažiť čo najviac priblížiť.
Každý z nás mal ako dieťa ideály. Väčšinu z nás samozrejme viedli k tomu, čo je správne a čo nie - že sa nemá fajčiť, piť,drogovať, že sex je z lásky a tak podobne. Ale už v adolescentnom veku zisťujeme, že nie všetko je tak, ako nám rodičia povedali, aj keby to bolo pekné a že tento svet je krutý, veľakrát sa popálime, vždy to zabolí. A takto umierajú ideály. 90% (odhadom) ľudí, čo poznám a sú dospelí, na tie ideály už neveria. Lebo nevydarené vzťahy, lebo neúspech v práci, lebo málo peňazí... A preto žijú (pre mňa) dosť biedny život. Pretože sa uspokoja s málom a nesnažia sa hľadať viac, bojovať o viac.
Potom sú takí ľudia, ako ja, tých zvyšných 10%, ktorí sa tiež popálili, ale neprestávajú bojovať a veriť a preto budú dostávať od života vždy facky, pretože sú "naivní", chcú dôverovať, veria a preto sú dobrými korisťami. Ale aj tak nikdy iná nebudem. Proste to mám v sebe.
Nu, môj názor je, že človek sa stáva dospelým, až keď si niečo prežije - celkovo v živote, že má toho veľa vyskúšaného, bol vystavený istým situáciám a okolnostiam a vie teda primerane reagovať na životné situácie svojou (väčšinou) vlastnou skúsenosťou - či už ide o kontakt s ľuďmi, prácu, bývanie alebo o seba samého.
Dospelého si predstavujem ako samostatného človeka, ktorý si uvedomuje váhu života, života iných, silu a potrebnosť peňazí, ktorý vie, aké sú jeho možnosti a nároky a uvedomuje si, ako veľmi rýchlo a náhle sa dá všetko na tomto svete stratiť (pominuteľnosť) - t.j. ráta vždy akoby aj s plánom Bé, alebo druhou variantou.
Reaguje za pochodu, okamžite, je schopný zvažovať vo viacerých rovinách a uhloch a ešte také posledné dve veci - žije sám, resp. sa stará o seba sám a nestavia sa do pozície, že by musel byť za neho niekto zodpovedný.
Neviem, podľa mňa deti sa odlišujú od dospelých hlavne tou naivnosťou, idealizmom a neskúsenosťou, preto hovorím, že cesta ku dospelosti musí ísť skrz skúsenosti a poznanie.
Nehovoriac o tom, že to všetko potrebuje svoj čas. Každý človek dozrieva individuálne, nie sme predsa sériovo vyrábaní na páse.
a chcem povedať že nie som jedna z tých ktorej odbije 18 a haa som velka dospeláčka...a nejdem sa tu zasa biť do rhude že aká som ohromne samostatna a čo ja viem čo...
ja len viem, že to obdobie keď som bola podla okolia konečne dospelá, sa mi ale vôbec nepáčilo... a nechcem sa o tom baviť :/ lebo prioti tvojmu nazoru nemam dišpúutát a zasanemá to nič spoločné s tým na čo myslím ja... lebo, ako to často býva, bola som zle pochopená... rada používam rpenesené pomenovania....
a kde tvrdím že idem po ulici a na každého ukazujem prstom "že si nudný dospelák?" vytvorila som si len osobny nazor, ktory je nepodstatny pri mienko tvorbe o danej osobe a je to založené na živote a zmýšľaní ludí s ktorými prichádzam do styku a nie o luďoch ktorých nepoznáma len vidím že násť asi nemajú.
asi pojdem ozaj študovať psychologiu...
ja by som to študoval hlavne pre seba ale asi založím fórum o tom aké s tým maju ludia skusenosti bo ja to nechcem študovať pre titul ale pre to že ma to zaujima.
@depropex to že ťa to zaujíma je fajn, ale uvedom si že o štúdium psychológie je oveľa väčší záujem ako o absolventov psychológie na trhu... aby si neskončil tak, že budeš robiť to čo nechceš, ale musíš, aby si sa uživil.
@lucina223 ďakujem
@depropex moja mamina by povedala, že dospelým ťa urobia až tvoje deti
@momoglamorous tvoj názor ma jakživ nezaujímal a ani nezaujíma.
Ale ak náhodou myslíš tú vetu s naivitou a ideálmi, a na moje manželstvo, ktoré mi asi závidíš, keď ti stále nejde tak dolu krkom, sklamem ťa, v manželstve som až príliš realistická, ale o tom sa tu zrovna tebe spovedať nebudem.
Mala som namysli skôr priateľov, teda "priateľov" a ľudí okolo nás, ktorým takí ľudia ako ja naletia a popália sa, kvôli tomu, že chcú veriť v to dobré v nich. Ale v niektorých, ako napríklad aj v tebe, to dobré asi skrátka nie je. A naivní ľudia ako ja, ktorí chcú to dobro hľadať všade, to skrátka asi nikdy nepochopia a potom to majú v živote ťažké.
nie, myslela som vetu s tymi idealmi, vobec som nenarazala na teba a ni nic okolo tvojho manzelstva, reagujes zbytocne podrazdene
Myslíš to, že ľudia prichádzajú o ideály, prečo a ako? Bohužiaľ, je to smutné, tejto téme som sa jeden čas dosť venovala a preberala ju s rôznymi ľuďmi, väčšina mi ideály závidí ale už v ne neveria. Čo je podľa mňa...zbabelé? Slabošské? Neviem, ako to pomenovať.
Proste sa párkrát sklamú a potom už neverie v nič, že je niečo pekné, za čo sa oplatí bojovať a prečo sa oplatí žiť...a to je smutné, lebo takýto život pre mňa akosi stráca zmysel. Potácať sa zo dňa na deň, nemať sny, ideály, ani žiadny cieľ, za ktorým mám ísť.