-hlas plný živice-
Pokrčil plecami. Ospravedlňujúco sa usmial. Privrel hnedé oči. Prstami od nikotínu prebral struny. Klepol kolenami o seba. Pozrel do kamery. Umŕtvil ma. V očiach sa mu vyjasnilo. Dušu mi chytil... Ďalej »
Sesterské rozprávky.
Veronika sa oprela o sedadlo. " Kika, kam ideme?" " Do knižnice. " povedala som. Na špičke jazyka som mala lienku. Veronika nič nepovedala, len v hnedých očiach sa jej vyjasnilo. " Dnes sme čítali rozprávku... Ďalej »
Medzi tyčami
pime... ostaň celú noc... všetky veci ktoré by sme mohli urobiť neurobíme nikdy... sľuby sú potenciálne a nebudú splnené.. iba sa sľubujú a to je všetko... pi a zabudni na všetky tlaky dňa... pošleme... Ďalej »
Triálna verzia.
Padám. Časopriestorom. Topím. Sa. On je oceánom v ktorom som živo umrela. Tak živo... Celá moja paródia na život bola riadená ním. Nikdy som sa nevedela pohnúť bez jeho životodarných jedov. ... Ďalej »
Aj . en. í.
Pí. ej. el. í. es. tí. aj. en. í. Metro sa rozbehlo. Ruka držala oranžovú tyč a udržiavala rovnováhu balansovaním na... Ďalej »
Veľké moria septembra.
píšem nie perom, nie ústami, nie hlavou píšeme na vetvy stromov pokryté slávou a tieto gramatické rýmy sa trasú od zimy a nemá to rytmus ani zmysel pretože ... pán Nič ma našiel a... Ďalej »
Jeden deň pred.
A tak som vyliala citrónový čaj, v ktorom boli vyvarené manžetové gombíky, na zronený drevený stôl. Áno len tak. Z pollitrového hrnčeka so zelenými kvetmi ( hlúposť, že? Kvety a zelené?). mal také popukané dno, Rada som z... Ďalej »
Rada (ne)šťastných náhod
Sedela som v lavici ako vždy, čítajúc nejakú knihu v korálkovom obale. Mám taký áno, naboku s korálkami. Je veľmi surrealistický. Čítala som, utápajúc sa vo vlastnom svete a zrazu z diaľav o ktorých som si myslela že zanikli,... Ďalej »
Votre Mort
Pozdvihnime čaše, ruky a znásobme Zemi muky! Za vládu tlieskajme smelo! Po peniazoch sa jej cnelo. Jasajme za genocídu, veď mŕtvoly sa vždy zídu. Internet a jeho doba, obyčajná lacná zloba. ... Ďalej »
Vesmírna plavba
Oceán sa vzďaľuje od vesmíru. Pláva vo svojej malej kvietkovanej kajute a spoza toho okrúhleho okienka vidno hviezdy. Nie tie také vzdialené čo vidíš na oblohe každú noc, ale tie pravé, tie Hviezdy ktoré boli jemnými žienkami v zlotom odeve... Ďalej »
Všetko utícha
Jeden opäť z tých osamotených večerných blogov. A mňa tu už nebaví večne sedieť na rímse balkónových dverí, pozorovať malé umelé slnká ako blikajú, ani to ako tráva šelestí vo večernom vzduchu, ani to, ako sa susedia nad... Ďalej »
Čaj a pivónie.
Žiaden koniec neprichádza tak ľahko. Pretože s kým že niečo skončí sa nikto nezmieri. Najmä nie ja. Najmä nie v tomto príbehu. Bol to len alternatívny koniec. O dvere zľahka zaklopali... Ďalej »
Nový začiatok. 8. november 1979
Vietor zaškrípal v korunách stromov. Zasvišťal, zaťahal, zaziapal medzi lístím, pomykal plechovou prikrývkou na smetnom koši vedľa lavičky. Bolo skoré ráno. Nebo ešte bolo dosť tmavé, takže v celom parku vládla tma. Bola zima, mohlo... Ďalej »
Spopolnené duše
zvony bijú v srdci zeme bijú... och, vzdialene... a nič iné len ich bim bam.. sa šírym svetom nesie... ticho zaznievajú v meste Duša kde čierny fantóm lžami skúša.. pár vyhorených krátkych ľudí motajú sa... Ďalej »
(z)milovanie
Básnik, čo sa túla cestou, pútnik, ktorý verí láske z hrdla vyvierajú stony, čo sa stretnú v jednej hláske o hlavu mu klobúk klepe, jeho oči, ženou slepé túžby čo zo srdca noria, tie, čo... Ďalej »
Večerná spoveď tichých úst
Pár myšlienok. Pár tichých spovedí každú noc. Moje ústa ich ticho odriekajú v akejsi modlitbe. Rituál ktorý dušu očistí. Počuje ma len Boh. Možno celé nebesá. Možno celý svet. Teraz je noc. A... Ďalej »
