Autobusový princ 28. diel
-Ja som to vedela, - -A čo si si myslela, že to nechám len tak? - -Vieš, že mi to je jedno? - otočila som sa, že odídem, no zasiahla ma snehová guľa. Zastala som. -Prosím... Ďalej »
Autobusový princ 27. diel
Do Popradu zavítala zima. Snehové vločky šantili po vonku a užívali si slobodu. Ja som len sedela na parapete a sledovala tento tanec. -Zbohom, láska, - po líci sa mi skotúľala slza, no rýchlo som si ju zotrela.... Ďalej »
Autobusový princ 26. diel
-Je doma Xavier? - opýtala som sa, keď som stála pred primátorovou vilou a zároveň aj Xavierovým domovom. -Počkajte, - odpovedal umelý hlas. -Geri, - prihováral sa mi Miško, - fakt tam chceš ísť? Nebolo by lepšie, ... Ďalej »
Autobusový princ 25. diel
-Kto to bol? - spýtal sa ma. -Ahoj, láska, - povedala som kľudne a chcela som mu dať pusu. -Kto to bol? - spýtal sa netrpezlivo znovu. -Kamarát, - pozrela som naňho podozrievavo, - deje sa... Ďalej »
To potrebuje len čas,,.
To potrebuje len čas A rany sa zahoja To potrebuje len čas A srdce od lásky pokoja To potrebuje len čas A prázdnu myseľ To potrebuje len čas A návrat zo snov... Ďalej »
Autobusový princ 24. diel
Nastal deň D. Teda deň N, N ako návratu. Od rána som striehla a poškuľovala po mobile, že kedy začne zvoniť. Nič. „Preboha ak sa mu niečo stalo... “ pomyslela som si a v tom mi prišla smska. ... Ďalej »
Autobusový princ 23. diel
Dni ubiehali relatívne rýchlo i keď bez Xaviera to nebolo ono. Keďže nám v škole naváľali toho až nad hlavu nedostala som sa poriadne ani von. Môj denný režim pozostával z cesty do školy, cesty zo školy, návštevy Billy a učenia sa.... Ďalej »
Autobusový princ 22. diel
-Čo sa všetci na nás tak pozerajú? - spýtala som sa ho na stanici, keď sme čakali na vlak, čo mal každú chvíľu prísť. -To bude asi tým senom čo máš vo vlasoch, - povedal Zavi vážne. -Čo? -... Ďalej »
Autobusový princ 21. diel
Chytil mi ruky a dal ich nad hlavu. Ochotne som spolupracovala. Naše pery sa spojili a Zaviho ruky klesali nižšie a nižšie, až sa mi dostali pod tričko. Perami sa presunul na krk a tričko mi začal vyhŕňať nahor. Nakoniec mi... Ďalej »
Autobusový princ 20. diel
Celý týždeň som nerobila nič iné len ležala pred telkou, napchávala sa a občas pomohla starkej. Pomedzi to nič nerobenie som, pravdaže, myslela na Xaviera, ktorý mi každý večer napísal „Dobru noc, lasko“ a každé ráno „Dobre ranko, princezna“.... Ďalej »
Autobusový princ 19. diel
-Ty si tu ešte stále? - spýtala som sa Tomáša, keď sme vošli do nemocnice a našli príslušnú izbu. -Čo? Hej, čaute, - vyzeral unavene. -Ahoj, postavil sa za mňa Zavi. -Idem za Lenkou, -... Ďalej »
Zbohom, láska, zbohom buď,,. ďalšieho ľúbiť nemám chuť
Hrajú nám už poslednú pieseň a dáme si zbohom ako listy stromom na jeseň. No predtým ma ešte drž za ruku, chcem ťa cítiť, chcem ťa mať, chcem ťa vlastniť, ... Ďalej »
Autobusový princ 18. diel
-Môžem? - spýtala som sa Erika pri obede. -Jasné, - prikývol a ja som si sadla k nemu. Dnes bol v jedálni sám a ja tiež, tak som sa k nemu pridružila. Vlastne to bolo šťastie, že som... Ďalej »
Autobusový princ 17. diel
-Princezná, - pohladkal ma niekto po vlasoch. -Zavi? - spýtala som sa rozospato. -Čo ty tu ešte robíš? Prečo si nešla naspäť na intrák? - -Chcela som počkať na Lenkiných rodičov, - zívla som si. -Ak chceš... Ďalej »
Autobusový princ 16. diel
Keď sme dorazili do nemocnice všetci chalani sedeli na lavičkách a nič nevraveli. Sadla som si vedľa Matúša. -Čo povedal doktor? - spýtala som sa potichu. -Asi má prasknutú lebku, zlomenú ruku a 2 rebrá, - odpovedal smutne. ... Ďalej »
Autobusový princ 15. diel
Pomaly sme sa dostali až na intrák. Vo výťahu sme sa rozlúčili s tým, že má ku nám prísť na návštevu. Keď som vystupovala na našom poschodí, skoro som sa zrazila s Erikom. -Ehm.. ahoj. Práve som bol... Ďalej »
Autobusový princ 14. diel
Doobeda sme čítali knihy a po obede sme sa pustili do veštenia. To bol náš najobľúbenejší zabijak nudy. Na zem sme si rozprestreli deku a rozložili karty. Chrúmali sme pri tom chipsy z Billy. -Takže budeš bordelmama, - začala... Ďalej »
Autobusový princ 13. diel
Na druhý deň bola sobota a to znamenalo, že si môžem konečne pospať dlhšie, lebo raňajky dávali od ôsmej do deviatej. Keď som otvorila oči Lenka už bola hore a hrabala sa v skrini. -Koľko je hodín? - spýtala som sa... Ďalej »
