Motuz

18. Osamelosť Sedel som tam ešte asi tri hodiny. Len som sa díval na Roosovo telo, na jeho rozrezaný krk, z ktorého už vytiekla všetka krv. Teraz som v nej čupel, nohavice som mal úplne zašpinené. Zrazu som na... Ďalej »

17. Nepriateľský priateľ Veci sme mali zbalené za chvíľu. Do batohu sme nahádzali zväčša len to, o sme našli vonku, teda zvyšné zápalky, sušené ovocie, jednoducho blbosti, ktoré by sa nám mohli hodiť. Chceli sme so sebou... Ďalej »

16. Billov trezor PLESK! Na líci som pocítil ostrú bolesť, tak som okamžite otvoril oči, len aby som nad sebou zbadal Liu so zdvihnutou rukou a za ňou Roostera,... Ďalej »

15. Očami lovca V tme, ktorá mi prúdila pred očami, sa zablyslo. Potom znova. Zorné pole, zahalené tmavým plátnom, preťalo zopár jasných bleskov, potom boli moje oči znova schopné vidieť. Naskočila mi husia koža. ... Ďalej »

14. Zelené mesto Zvážili sme, že trocha prezrieme terén, takže sme sa vybrali na strechu. Príroda nám celú dobu ukazovala, čo všetko dokáže. Zistili sme, že celá zadná stena bytovky bola odtrhnutá, a zvonku do schodiskovej šachty... Ďalej »

13. Doktor radí „Doriti. “ hlesol som, keď sme vošli späť do haly. Knižnica bola vysvietená ako vianočný stromček, veľké lustre jemne žiarili a zo všetkých otvorených, rozbitých, či vykopnutých dverí vychádzali prúdy svetla. Svetlá nesvietili naplno, ... Ďalej »

12. Skryté strachy Knižnica vyzerala úžasne. Trojposchodová budova, architektúrou podobná múzeám, bola obrastená brečtanom a viničom. Z prasklín na stenách vyrastali miniatúrne stromčeky, z rozbitých okien vial chladný vánok. Pred nami sa týčili masívne mahagónové dvere. ... Ďalej »

Tak... po značnom úspechu Pádu do prítomnosti som sa rozhodol, že by som sem začal dávať aj inú knihu, ktorú mám práve rozpísanú. PDP je totiž dávno napísaná kniha a len to sem kopírujem, pri Lovcovi by som však chcel, aby... Ďalej »

11. Návštevník „No, a potom sa stalo čo?“ „Platil som to ja, kto iný?“ zasmial som sa a kopol som do kameňa na ceste. Po troch hodinách chôdze sme... Ďalej »

10. Tomuto hovorím kaliber Garáž bola na pomerne tajnom mieste. Vstup bol v kuchyni, pod umývadlom. Bol som dosť prekvapený, keď Rooster proste vytiahol všetky zásuvky, otvoril dvierka, a vliezol dnu. Doteraz vlastne ani neviem, ... Ďalej »

9. Blázon Rooster Počkali sme na brehu, až kým sa Lia neprebrala. Rooster ju dosť zaskočil. Stále rozprával. Potom povedal, že nás zavedie k sebe domov. Kráčali sme dosť dlho, ... Ďalej »

8. Jazero snov „Ja už nemôžem, Nate!“ sťažovala si Lia. „Poď, ešte tak sedemsto metrov, potom je zastávka, tam zlezieme. “ vzdychol som a ukázal som dopredu. ... Ďalej »

7. Blesk z jasného neba Zvyšok noci sme strávili skrývaním sa v tieňoch a pomalým presunom. Myklo nás pri každom zašušťaní, pri každej vetvičke, ktorá praskla, som bol bližšie k totálnemu šialenstvu. Keď naše unavené tváre konečne ožiarili... Ďalej »

6. Strach z tmy „Nate....Nate, spíš?“ ozval sa nado mnou tichý hlások. Pootvoril som jedno oko. Sedela nado mnou Lia, tvár jej zboku osvetľoval plameň sviečky. V jasných očiach sa jej zračil strach... Ďalej »

Čo som si vlastne myslel? Že to aj bude niekoho reaálne zaujímať? Pozrite, ja nie som pesimista. Teda... nikdy som nebol. Toto zo mňa nerobí pesimistu, že nie? Dúfam, že nie... ale inak! Ide o toto: kto videl, ... Ďalej »

5. Zvyknite si „Takže kam teraz?“ uzavrela debatu Lia. „Tu zostať nemôžeme. “ Rozhliadol som sa po okolí, až kým som si nevšimol zrúcaninu malého kostolíku, ktorý býval pri hlavnej ceste. Bol to len malý... Ďalej »

4. Chce to plán Otvoril som oči. Stále som ležal v šatni, chrbtom opretý o skriňu, ktorá blokovala dvere. Lia stále ležala na podlahe v strede miestnosti. Ešte spala. Pomedzi štrbiny v doskách, ktorými boli... Ďalej »

4. Pozostatky, trosky, spomienky Vošli sme do chodby dlhej asi sedem metrov. Na konci boli veľké drevené dvere, schované za oceľovými mrežami. Zhrdzavenými, pochopiteľne. Po stranách boli dvoje dvere, vedúce do šatní. Mali len... Ďalej »