Popolcek

"Agnes. " Nič iné mi nezišlo na um. Boli by sme do zeme zapustili korene, tak sme v chodbe stáli. A ona na mňa len zízala. Nemohol som ani rozmýšľať pod jej upretým pohľadom. Stará žiarovka vo farebnom sklíčku za... Ďalej »

Tik. Tak. Ticho. Počuť len dýchanie. Možno niekto klopne ceruzkou o stôl. Niekto odkašle. Inak ticho. Všetci čítajú. Článok v texte. I ja by som mala. No pohľad... Ďalej »

Bolo tesne pred brieždením. Spoza horizontu nevinne začínalo slnko presvitať pomedzi vzdialené vrcholky stromov. Všade dokola fúkal chladný ranný vietor. Pokosenú voňavú trávu pokrývala rosa ešte nedávno dopadla z nebies. Malá postavička v čiernej vetrovke sa trasúc sa predierala... Ďalej »

Neviem čo by som napísala. Všetko sa tak mihá do diaľav že to ani nestačím zaznamenať. Dni ubiehajú každý po svojom, nestačím sa nadýchnuť a tá krásna chvíľa je už preč.. Čas, kedy sa už zastavíš? Aspoň v... Ďalej »

Silno zahrmelo. Kvapky prúdom stekali dolu potrubím a špľachotali v odleve. Blesk preťal oblohu a ožaril studené sivé nebo takmer na fialovo. Na moste sa pod čiernym dáždnikom schovávala žena. Pohľad upierala na cestu pod ním, jednou rukou držala drevenú rúčku... Ďalej »

Stephan sa posadil na lavičku. Anais odbehla opäť do apartmánu. Jednou nohou len vbehla do kúpeľne a z kohútika pustila ľadovú vodu. Ponorila pod prúd celú tvár a kolená sa jej od zimy striasli. Rozhorúčené zmysly ju pálili v lícach, hlava... Ďalej »

" Urobíš pre mňa niečo? " spýtal sa Leví muž dievčiny sediacej v prútenom kresle. Anais len tak prstami preberala struny na gitare a hlavu mala zaklonenú, oči zavreté. " Čokoľvek, Stephan. " odpovedala po chvíli. Usmial... Ďalej »

Večer padal z neba na zem prikrýval svet nočnou hmlou. Z horizontu vstával sen predieral sa chladnou tmou Zabudla som písať básne. Nedokážem nájsť rýmy. Ticho sa mi rinú z úst nie však verše, ale obyčajné slová. ... Ďalej »

Publikum povstalo a spustil sa obrovský potlesk. " Bravissimo!" volali páni a hádzali na navoskované pódium ruže. Dámy kývali vejármi a žiarivo sa usmievali dojaté tým čo zažili. Ovácie bol obrovské. Umelci sa poklonili a baldachýnová opona padla na javisko. ... Ďalej »

Anais sa pomaly vracala. Otvorila oči. Nad hlavou mala silné svetlo. Všetko ju bolelo. Hlava, telo, myseľ. " Prebudila sa! Naša Lusciniola sa prebudila! " začula nad sebou hlas. Bol jej nejako povedomý. Skúsila... Ďalej »

Stephan vošiel do principálovho vozňa na súhlasné zavolanie. James Anthony Bailey sedel za stolom ktoré zaberalo väčšinu vozňa a unavene behal očami po spisoch. Vedľa neho na stole trónil sklenený pohár na brandy. Bailey sa bez náznaku nejakého záujmu ďalej preratúval medzi riadkami... Ďalej »

Ubehlo pár dní. Anais sa akurát rozvalila vo vani ktorú pod rúškom noci odtiahla za vozeň ku klietkam aby ju nik nevidel. Už dlho sa nekúpala a o to so slastnejším pocitom vkĺzla do teplej vody. Pôžitkársky sa oprela o zadok... Ďalej »

Anais kľačala na kolenách a polievala trávu horúcimi slzami. Nevdojak si pripadala hlúpo, ale bolo jej to jedno, pretože si už nevedela pomôcť. Stephan tam len smutne stál, pripomínajúc stĺp smútku. Takže ona odíde. ... Ďalej »

... Bailey sa ponáhľal úzkou chodbou do jedálne. Možno sa mu podarí presvedčiť toho mecenáša tým že mu ponúkne jednu zo svojich primabalerín. Všetky boli pôvabné, mali krivky a vedeli by si svojím koketovaním získať toho taliana. Priam... Ďalej »

"Poď, už ! Nechceš aby sa sir Bailey nahneval! " " Ešte baleríny!" " Kde mám tú prekliatu krinolínu?!" Ranný rozruch v okolí kabínok cirkusu Barnum & Bailey bol vždy rovnaký. Prípravy na skúšku, všetci artisti,... Ďalej »

Opäť som si sadla na peľasť postele s hrnčekom v ruke a rozmýšľala o tej chvíli. Rada som sa sama pred sebou trápila, tvárila sa a hrala na veľkú a ubolenú ženu, ktorej neostalo nič iné ako na varnej doske zahriate červené víno... Ďalej »

Sedieť na schodoch od predvčera natretých a nevnímať nič. I večer mi pripadal teplý no podvedome som si pritiahla prikrývku, modrú deku na seba. Niekde v diaľke sa ozýval klavír. Jemný ako cinkanie zvončeka, krutý ako olovený bič, ... Ďalej »

Vošla do môjho kráľovstva. Nôžkou v čižmičke nesmelo prekročila prah dverí a obzerala sa navôkol s rozšírenými očami. Stál som od nej asi dva metre a trpezlivo som čakal dokým vôjde celá a zavrie dvere. Nataschu by som netrpezlivo poponáhľal.... Ďalej »